ESTRÉLSKY PASTIERSKY PES (CAO DA SERRA DA ESTRELA
Estrelák - prvá knižka v SJ |
 |
|
Estrelák - prvá knižka v SJ...
Ú V O D V dávnych vekoch sa človek s vlkom dohodol, že si budú navzájom pomáhať a deliť sa o potravu. Z vlka sa stal pes, pán ho kŕmil, staral so o neho a on mu pomáhal loviť a strážiť obydlie. A tak raz keď stretol pes na dvore mačku a začali sa rozprávať a pes povedal: „ môj pán sa o mňa stará, nikdy nie som hladný, nie je mi zima, vždy ma láskavo pohladká a ja mu za to oddane slúžim a ochraňujem ho – ON JE ASI BOH!..“ Mačka mu na to odpovedala:“ Aj o mňa sa stará, kŕmi ma, hladká ma a robím si čo chcem – TO JA SOM ASI BOH!...“ Náš priateľ psík v nás vidí okrem láskavého priateľa aj najväčšiu oporu vo svojom živote. Je ochotný zvládnuť po našom boku akúkoľvek pre neho nepríjemnú, či nebezpečnú situáciu len aby nám urobil radosť. Je našim poslaním správať sa ako „BOH“ a verím, že každý z nás už o jeho činoch niečo počul a vie aj to, že nikdy nezdvihol svoju ruku aby udrel, že nikdy na nikoho nezabudol a nenechal ho trpieť a že je vždy láskavý a pozorný. Aké ľahké je konať ako „BOH“ keď poznáme jeho činy!...  AKO SI VYBRAŤ TOHO PRAVÉHO ALEBO „ROVNÝ ROVNÉHO SI HĽADÁ“ Na slovenskom knižnom trhu je množstvo kynologických publikácií, popisujúcich rôzne plemená psov, ich exteriér aj povahové vlastnosti. Sú veľmi dobrou pomôckou na to aby sme vedeli ako psie plemeno vyzerá a aké má základné charakterové črty. Veľa vecí v našom živote si vyberáme očami, ale psík nie je ani vec a ani jeho výber nie je veľmi šťastný ak necháme rozhodovať iba naše oči. Veď dnes už aj hračku pre naše dieťa kupujeme nielen podľa jej vzhľadu, ale zamyslíme sa aj nad tým aké činnosti náš potomok obľubuje a kúpou novej hračky sa ich snažíme podporovať, stimulovať a rozvíjať. Napríklad aj kabát si vyberáme nielen podľa módy, ale dbáme aj na to aby spĺňal účel podľa sezóny a na neposlednom mieste je aj to „aby sme sa v ňom cítili dobre“. V našom živote vlastne každá vec okolo nás odráža kúsok nášho JA a jej výber je spojený s našim charakterom. Rovnako je to aj s výberom psíka, možno je to ešte trošku dôležitejšie zváženie, lebo by to mala byť Vaša voľba na Jeho celý život. Nie všetko sa dá dosiahnuť výcvikom, v prvom rade je vzájomný cit a pocit spolupatričnosti. Musíte mať „niečo spoločné“... A tak výber plemena psíka je veľmi závažné rozhodnutie, je pre vás predsa partnerom v spoločnej domácnosti a aby ste spolu mohli dobre vychádzať musíte sa na seba „PODOBAŤ“. Znie to možno zvláštne, ale je to myslené hlavne po vnútornej stránke – povahe. Skúsme si predstaviť situáciu, že dámu na vysokých opätkoch ťahá po meste Bernardín, alebo chalana na skateboarde naháňa Baset, či pána s pivným bruškom terorizuje Afgánsky chrt. Už na pohľad sú to tak protichodné spojenia, že je skoro isté, že jeden z dvojice nie je spokojný. Preto je dobré pozrieť sa najprv do svojho vnútorného zrkadla a kriticky si na papier napísať aký ste a čo vás baví. Psík musí totiž bez možnosti úniku prežívať vaše nálady a rovnako vás bude chcieť sprevádzať pri vašich záľubách. Lepšia atmosféra bude ak vás jeho spoločnosť bude baviť a prinášať vám obom radosť. Tiež si treba zvážiť koľko času vám obyčajne cez pracovný deň zostáva a koľko cez víkendy. Je zrejmé, že človek ktorý býva sám v byte a pracuje 12 hodín denne, by nemal mať psíka ale mačku. Tak ako mnohí z nás ani náš psík nemá rád samotu a nuda vo chvíľach vašej neprítomnosti môže byť veľkou príťažou pre vašu peňaženku. Naopak ani človek žijúci v rodinnom dome s veľkou záhradou, ktorý nechce psíkov v dome, by nemal chovať Pudlíka ani iné malé bytové plemeno, tak ako Slovenský čuvač nepatrí do bytu. Ak sa neviete rozhodnúť, niekedy pomôže rada nestranného pozorovateľa. Obráťte sa na odborného poradcu, ktorý vám pomôže s výberom plemena, následne po vašom výbere dohodnuté šteniatko zaobstará v dohodnutej cene, ako aj vám pomôže zvládnuť prvé dni spolunažívania, prípadne základný výcvik. Bližšie informácie môžete získať na telefónnom čísle 00421 903 801 703 p. Chybová, alebo mailom : stredask@centrum.sk. „Nie je hrdinstvo použiť silu, lebo zo strachom rastie agresivita“ „Nie vždy treba odmeniť sladkosťou, pohladkanie a vľúdne slovo ostáva v pamäti dlhšie“ „Je lepšie len pomôcť nájsť smer a ponechať možnosť vlastnej voľby“ Tieto tri výroky sú základným kameňom k budovaniu spolunažívania človeka so zvieraťom všeobecne. Vrátim sa k nim v ďalšej publikácii, ktorá bude venovaná spolunažívaniu s vybraným šteniatkom a ako z neho urobiť plnohodnotného partnera človeka.  PRVÉ stretnutie TRETIEHO druhu A na začiatku bolo médium, v technickom zmysle moderného sveta, čiže časopis „Pes přítel člověka“. Moja zvedavosť a túžba po nových informáciách moje kroky vždy vedie správnym smerom. A tak som stála pred novinovým stánkom a s časopisom v ruke som sa vydala na cestu domov plná očakávania čo sa tento krát dozviem. Môj pocit výnimočného okamihu sa naplnil vo chvíli keď som otvorila časopis na stránke s majestátnou fotografiou monumentálneho „CAO DA SERRA DA ESTRELA“. Jeho pohľad z fotografie bol živí a v momente medzi nami preskočila iskra „láska na prvý pohľad“. Keďže zaujímavý exoticky znejúci názov plemena mi celkom nič nepovedal, ihneď som sa pustila do čítania článku. Obsahoval „štandard plemena“, ktorí laikovi povie asi toľko ako „politická kríza v štáte“ ale vďaka českej chovateľke tohto úžasného plemena pani Hane Podzemskej (autorke článku) som sa dozvedela niečo o histórii plemena, o jeho priamom pôvode a charaktere. Po dočítaní mi bolo jasné, že je to pre mňa ten pravý priateľ na spoločný život. Keďže vo mne vzrastajúca nutnosť dozvedieť sa viac naberala gigantických rozmerov, začala som pátrať na internete. Našla som adresu autorky článku a oslovila som ju so záujmom dozvedieť sa viac. Jej odpoveď mailom bola veľmi rýchla a konkrétna. Odporučila mi obrátiť sa na Portugalský klub, kde majú vhodné publikácie a DVD, ktoré sa dajú zakúpiť. Pani H. Podzemská je jedinou chovateľkou v Českej republike a tak jej skúsenosti nie sú ešte tak veľké, aby mohla radiť druhým. Ešte v ten istý deň som oslovila Portugalský klub Estrélskeho horského psa, kde mi doporučili obrátiť sa na najlepšiu a najstaršiu chovnú stanicu tohto plemena. A mala som obrovské šťastie, osud zase raz dal dokopy ľudí, ktorí sú si v mnohom blízky. Oslovila som p. Suzette Preiswerk da Motta Veiga majiteľku chovnej stanice Quinta de S. Fernando s prosbou o pomoc pri získaní publikácie o plemene. Prišla okamžitá odpoveď, v ktorej mi vo všetkom veľmi ochotne vyšla v ústrety a tak v priebehu 14 dní som už mala v ruke úžasnú knihu „ The Estrela mountain dog“. Keďže bola v anglickom jazyku, trvalo mi trochu dlhšie ako obyčajne kým som ju prečítala, ale už na začiatku mi bolo jasné, že musím kontaktovať pani Hanu v Čechách a dohodnúť si kúpu šteniatka. Pani Hana mi poslala fotografie a kópie rodokmeňov budúcich rodičov, ktorí očakávali svoje potomstvo o mesiac. Počas tejto doby som sa snažila prečítať čo najviac z fantastickej knihy, ktorú napísal anglický chovateľ, žijúci v Portugalsku. Mal rovnaký zážitok ako ja ibaže na živo. Cez výklad obchodu so zvieratkami sa zamiloval do šteniatka CAO DA SERRA DA ESTRELA a od toho dňa sa stali súčasťou jeho života na ďalších 30 rokov. Po mesiaci čakania som sa žiaľ dozvedela od p. Hany veľmi smutnú správu, že jej fenka nie je gravidná a tak teraz šteniatka nebudú. Malú nádej mi dodala s tým, že pred dvomi týždňami nakryli inú fenku tak že za 6 týždňov uvidíme. Medzitým ale moja komunikácia s p. Suzette v Portugalsku neprestala. Veľmi sme si obľúbili jedna druhú a tak keď jej zostala nejaká voľná chvíľa tak bola mojou učiteľkou. Delila sa so mnou o všetky svoje skúsenosti a tak mi pomáhala prečkať ďalších 6 týždňov. Bohužiaľ po šiestich týždňoch mi p. Hana oznámila rovnakú smutnú správu, že ani druhá fenka nemala šteniatka. Nie som chovateľ začiatočník a náhoda dvakrát zopakovaná pre mňa prestáva byť náhodou. Viac som sa o šteniatka z českej chovnej stanice nezaujímala, rozhodla som sa obrátiť sa s otázkou kúpy šteniatka na už vtedy moju priateľku Suzette. Práve v ten deň sa jej fenke narodili šteniatka, ale bohužiaľ len dve fenky a tie už boli rezervované. Takže sme sa dohodli, že mi pošle fotografie, rodokmene a popisy všetkých psov v jej chovnej stanici a geneticky možné spojenia a ja si mám vybrať po ktorých rodičoch by som chcela šteniatko. No a to bol osudný krok. Na jednej z jej fotografií som uvidela obrovského huňatého sivého vlka na vrchole holej skaly, neohrozene pozerajúceho do diaľky. Už pohľad na tento obraz ma nabíjal obrovskou silou a sebaistotou. Bolo mi hneď jasné, že to musí byť otcom môjho šteniatka, no a výber matky som ponechala na skúsenú chovateľku. Suzette mi oznámila, že vhodná fenka bude hárať asi za mesiac, takže mi oznámi ako dopadlo krytie s Mont Blancom (tak sa vola otec – vlk). Počas dlhého mesiaca sme si so Suzette písali mailom dva až tri krát do týždňa. Moje otázky smerovali k zisteniu ako budem môcť dopraviť šteniatko z Portugalska na Slovensko. Mala to byť moja prvá skúsenosť s importovaním psíka, tak som mala prirodzene veľa otázok. Trpezlivá Suzette uspokojila moju zvedavosť a ubezpečila ma že jej šteniatka idú do celého sveta a nikdy s tým leteckou dopravou nebol problém. Ostalo mi úzko pri srdci, že také maličké stvorenie, čerstvo oddelené od matky a súrodencov bude cestovať 6 hodín zavreté v leteckom prepravnom boxe. Iná možnosť ale vtedy nebola. Prešiel mesiac a Suzette mi oznámila, že krytie prebehlo v poriadku, takže už musíme počkať „len“ dva mesiace. Bolo to ako večnosť na zemi. Tak som sa znovu pustila do čítania knihy, aby som bola pripravená na príchod šteniatka. Asi po týždni, keď som sa dostala do stredu knihy a prečítala som si opis krajiny pôvodu, život v horách a ich impozantnú nádheru spolu s obrazom Estrelskych horských psov neúnavne pracujúcich spolu s pastiermi na pastvinách, pocítila som obrovskú túžbu stať sa aspoň na chvíľu súčasťou ich života a možno aj ich histórie. A bolo rozhodnuté. Na druhý deň som začala zisťovať letecké spoločnosti ktoré lietajú do Porta a ich cenové relácie. Mala som šťastie, lebo priatelia leteli do Španielska a odporučili mi pozrieť sa na ponuku leteckej spoločnosti AIR BERLIN. Výborné ceny aj letové časy! Teraz mi už zostávalo len dočítať knihu, tíško v kútiku duše snívať svoj sen a čakať dva mesiace. Bolo to ako rok a po predošlých nenaplnených túžbach z českého chovu som bola plná očakávania... 21.7.2007 som otvorila vytúžený mail so správou, že sa v noci narodilo 12 krásnych šteniatok a že sú všetky živé a zdravé. Fenka – Yoka – bola prvý krát krytá s Mont Blancom – podľa mojej požiadavky, takže sme vôbec netušili ako to dopadne. Ale potvrdil sa dobrý výber a 12 živých šteniatok bol najväčším úspechom chovateľky. Miera môjho šťastia bola neopísateľná. Celý čas som boha prírody prosila aby boli šteniatka zdravé, ale aj aby mi poslal jednu fenku šedej farby ako bol otec – Mont Blanc. To prvé sa mi splnilo a zrazu mi to úplne stačilo. Vedela som, že fenka je veľmi silným nositeľom génov farby a že doteraz nemala šedé šteniatko a tak som sa zmierila aj s tým, že šteniatko bude hnedé. Nasledujúce dva týždne som od Suzette dostávala mailom každý druhý deň fotky celej rodinky a tak som vďaka nej mala to šťastie a videla ich vyrastať ako keby som bola s nimi. Po štrnástich dňoch som si z nich začala vyberať, ale Suzette mi vy svetlila, že aby som ešte počkala, že sa vyfarbia až po treťom týždni a že najlepšie je si vyberať v piatom týždni, lebo to už budú mať základné črty, ktoré im zostanú. Prešiel tretí týždeň a mne sa opäť potvrdila sila prosby, ak je z hĺbky srdca. Suzette mi poslala fotku jediného šedého šteniatka a bola to fenka. Môj sen bol dokonalý a radosť nesmierna. Každý deň som sa tešila na ďalšie fotografie, na ktorých bola už naša ISIS (najvyššia bohyňa Egypta – s pohľadom Sfingy) stále krajšia a krajšia. Moju radosť so mnou zdieľal aj môj partner, ktorý je súčasne mojim najlepším priateľom a pomocníkom v plnení všetkých mojich snov. Keďže snívame podobne a sme dvaja, onedlho sme sa rozhodli, že z tak výnimočného vrhu kúpime dve fenky. Poprosila som Suzette aby mi pomohla s výberom, ako keby kupovala pre seba, lebo fotografia neodhalí všetko, hlavne nie povahu. A tak o dva týždne som dostala fotografiu s textom: „Toto je vaša druhá fenka“ – HESTIA – najvyššia bohyňa Slovanov – ochrankyňa života a rodiny. Týmto bola už budúca rodinka jasná a mne už zostávalo len kúpiť letenky, zarezervovať v požičovni v Porte auto a zmapovať cestu do dedinky Manteigas v srdci Národného parku v Estrélskom pohorí.
SILA DUCHA HISTÓRIE 5. október bol našim dňom s veľkým „D“. Z Bratislavy sme odchádzali ráno o 8.00. Po príchode na letisko vo Schwechate sme odovzdali batožinu, vyzdvihli si palubné lístky a plný očakávania sme sledovali čas. Môj partner Rudi ma sprevádzal a tak nám čas v rozhovore ubiehal rýchlejšie. Napätie vzrástlo po nástupe do lietadla (Rudi letel prvý krát) ale po vydarenom štarte sa úplne vytratilo. Palubný servis bol vynikajúci a keďže bol čas obeda a pred nami ešte dlhá cesta objednali sme si menu s vyprážaným rezňom. Počas našej komunikácie sa k nám prihovorila aj letuška – Slovenka a tak nám bolo hneď veselšie. Poobede sme pristáli na letisku v Palma de Malorka, kde sme vystúpili a nastúpili do lietadla priamo do Porta. V Porte sme pristáli okolo 17.00 Portugalského času (o hodinu menej ako na Slovensku) a ohlásili sme sa v požičovni áut AVIS. O chvíľu sme už sedeli v novom aute OPEL ASTRA a vydali sa na cestu do hôr. Mali sme trošku obavy hlavne z tmy na neznámej ceste. Suzette mi poslala mailom presný popis cesty z Porta do Manteigasu, ktorú som vyznačila na mape. S vynikajúcim šoférom (Rudi) a spoľahlivým navigátorom (JA) sme zvládli cestu bez najmenších problémov a do Manteigasu sme prišli o 20.30. Suzette nás očakávala s teplou večerou a pripravenou izbou. Po krátkom srdečnom zoznamovacom rozhovore sme sa odobrali spať. Ráno sme vstávali už o 7.00, zobudila nás neovládateľná zvedavosť. Neuveriteľný pohľad z okna našej izby do prekrásneho údolia obkoleseného horami nám vyrazil dych a ostali sme stáť pri okne ako skamenení. Srdiečko mi poskočilo radosťou, že naša cesta bola úžasnou voľbou a že nás čaká množstvo fantastických miest a zážitkov. Keďže sme prišli do Portugalska hlavne kvôli psom, tak sme prvý deň (sobotu) strávili so Suzette na jej farme. Hneď ráno po výborných raňajkách (ako v hoteli) nám ukázala naše šteniatka. Boli ešte krajšie ako na fotografiách, ktoré mi až do odletu posielala. Dvaja plyšový medvedíkovia s ružovými jazýčkami netrpezlivo skákali na ohrádku a dožadovali sa pohladkania. Aj oni boli plní očakávania a túžby po láske. Potom sme sa odobrali so Suzette na exkurziu do jej chovnej stanice. Bolo to veľké priestranstvo neďaleko domu, kde boli veľmi dômyselne vybudované oplotenia kotercov a búdy boli vždy chránené kopcom. Celé priestranstvo bolo zastrešené, čím boli psy chránené nielen proti dažďu ale aj slnku. Videli sme osem prekrásnych feniek a dva impozantné psy. Ďalšie tri fenky boli pri dome so šteniatkami. Po ceste sme stretli bieleho koníka, ktorý mal neuveriteľných 35 rokov, dve vodné a tri suchozemské korytnačky, asi sedem mačiek, hrdličku a papagáje. Celý pozemok bol veľmi účelovo a pritom prekrásne vysadený stromami, kríkmi a kvetmi. Neďaleko domu mal svoje 300 ročné miesto obrovský jedlý gaštan, ktorý bol pre zvieratká spoľahlivým ochrancom pred slnkom. Po vynikajúcom obede sme sa vybrali na obhliadku blízkeho okolia, aby sme si vedeli pripraviť plán na ďalšie dni. Zistili sme, že neďaleko sú aj prekrásne historické pamiatky, prevažne opevnenia z čias obliehania Maurami a fascinujúce kostoly a katedrály v renesančnom štýle. Keďže na druhý deň bola nedeľa, rozhodli sme sa ju stráviť prehliadkou histórie Estrélskeho pohoria. Navštívili sme starobylé pamiatky v okolitých mestečkách a vnorili sme sa do stredoveku v Portugalsku. V Pondelok bol môj vytúžený deň. Suzette zistila kde sa nachádzajú pastieri s kozami a ovcami sprevádzaní neohrozenými pomocníkmi a ochrancami „CAO DA SERRA DA ESTRELA“ – Estrélskymi horskými psami. To bol zážitok na ktorý som po dočítaní knihy túžobne čakala. Z domu sme spoločne so Suzette odchádzali auto smerom do dolín, kde boli pastviny. Prišli sme na miesto, položené uprostred hôr a hneď sme počuli tú nádhernú hudbu ovčích zvoncov. Obzreli sme sa a za nami na kopci sa páslo stádo kôz a oviec spolu s pastierom a psami. Suzette pastiera poznala, takže nám porozprával rôzne zážitky z hôr a históriu fascinujúceho starobylého plemena CAO DA SERRA DA ESTRELA. Vtedy sme si uvedomili a hlboko v srdci pocítili dych histórie Portugalských Estrélskych hôr, veľa sa tu nezmenilo. Patieri dodnes žijú tak ako nám to rozprával pred 50timi rokmi, s tými istými stádami, na tých istých miestach, v tých istých príbytkoch (nie domoch) a s tými istými vernými spoločníkmi a ochrancami Estrélskymi pastierskymi psami. Čas tu plynie veľmi pomaly a všade je ukľudňujúce ticho, len sem tam pretkávané tichou hudbou zvoncov. Je to krásna práca uprostred čistej pôvodne zachovanej prírody, aj keď namáhavá. Pastieri so svojim stádom a psami musia často čeliť veľmi drsným poveternostným podmienkam, ktoré ich zastihnú na ich cestách za pastvinou. V súčasnej dobe už v Estrélskom pohorí vlci nie sú ( čo nevylučuje ich návrat), no napriek tomu Estrélsky horský psy sú naďalej neoddeliteľnou súčasťou stáda. V zimnom období, keď je stádo v doline sú psy vynikajúcimi ochrancami pastierovho domu a pozemku okolo neho. Na druhý deň – utorok – sme sa mali možnosť nahliadnuť do fabriky na spracovanie vlny starým pôvodným spôsobom. Aj túto fabriku, ktorá bola nenápadne zasadená do kopca aby nerušila scenériu podhorskej dedinky, strážili dva veľké Estrélske horské psy. Majiteľ fabriky prišiel pre nás k bráne, ukľudnil psov a pozval nás na prehliadku. Od toho momentu nás psy pozorovali z tesnej blízkosti a premeriavali si každý náš pohyb a krok. Interiér fabriky bol ďalším krokom do histórie Portugalska. Bolo úžasné vidieť staré tkáčske stroje na ktorých sa ručne prehadzovali farby vlny a vzory tkania na látke. Bola tu aj krajčírska dielňa, kde zo zhotovenej látky priamo šili odevy na zákazku. A tam som ostala stáť v nemom úžase plnom obdivu pred starodávnym odevom pôvodných pastierov, ktorý si v minulosti zhotovovali sami z vlny svojich oviec. Dokonalý strih spojený s prvkami účelnosti tohto odevu ma presvedčil o múdrosti a šikovnosti na pohľad jednoduchých ľudí akými sú dodnes pastieri. Počas všetkých dní sme strávili veľa času hlavne s našimi šteniatkami, ktoré sme privykali na nás, na ich mená, na obojok a vodítko. Tento čas, strávený s nimi sa nám veľmi zúročil počas našej cesty ako aj po príchode domov. Cesta domov prebehla bez menšieho problému a tak sme 10.10.2007 privítali naše dve fenky doma na Slovensku.  ESTRÉLSKY HORSKÝ PES – „prečo práve JA?“ „Pôvod plemena“ Veľké pastierske psy spolu s poľovnými psami boli najstaršími pomocníkmi človeka. Už náš primitívny predok ich používal najprv na naháňanie a zloženie zvery, ktorou sa živil. Časom, keď sa človek zmenil z primitívneho lovca na pastiera a začal chovať domáce úžitkové zvieratá, ocenil výhodu mať pri sebe veľkých a silných psov, ktorí ochránia jeho, stádo, maštaľ a dom pred útokom veľkých divých šeliem ako aj ľudským votrelcom. Napokon, keď sa stali mnohí z pastierov farmármi, žijúcimi na jednom mieste a zveľaďujúcimi svoj majetok, znova to boli veľké, odvážne a oddané psy, ktoré chránili ich obydlia. Aj keď v množstvách informácií je vždy kúsok špekulácie týkajúcej sa pôvodu rasy psa, zdá sa byť úplne jasné, že títo psy s výzorom mastiffa prišli do Európy ešte pred našim letopočtom. Z Tibetskej planiny postupovali pomaly západne smerom na Babylon a Assyriu, cez krajinu, ktorá bola pastierskou ešte za biblických čias a je ňou dodnes. Zápisky Perského objaviteľa Zoastera dokazujú, že už v 7 storočí pred našim letopočtom sa psy delili na dva druhy : strážne psy ( z ktorých bez pochyby neskôr vznikli bojové a vojnové psy) a pastierske psy, ktoré boli dovezené do Grécka ázijskou menšinou v 4 st. pred n. l. Bolo to staré Grécko-románske plemeno. Zo zápiskov Luciana Columella v 2. storočí n.l. sa dozvedáme, že veľké psy, prevažne bielej farby boli dovezené na Románsky vidiek na ochranu stáda proti vlkom. V rovnakom storočí dosiahla Rímska ríša najväčšieho rozvoja pod imperátorom Trajanom. Pastieri migrovali do Európy prevažne cez jej juh a východ, najčastejšie išli so svojim stádom a psami cez horské časti krajín. Práve preto potrebovali silných ochrancov – veľkých pastierskych psov, proti v tých častiach žijúcim a útočiacim predátorom. Boli to prevažne vlci, ale aj medvede, ktoré od hladu útočili na stáda pastierov. Tieto typy psov sa nikdy neobjavili na severe a západe Európy. Tieto časti boli vyspelejšie a civilizovanejšie. Tu boli vyšľachtené špeciálne plemená ovčiarskych psov, oveľa menšieho vzrastu, ktoré používali len na kontrolu stáda a jeho zaháňanie, bez schopnosti stádo ochrániť. Ak sa pozrieme na dnešné rozmanité plemená pastierskych psov, pochádzajúce zo starých prapôvodných psov, musíme uznať, že ich podoba je až zarážajúca. Človek, ktorý sa nezaoberá kynológiou, vie veľmi ťažko rozlíšiť rozdiel medzi použiteľnosťou napr. Maremanského a Pyrenejského horského psa, Kuvacsa, Čuvača a Karabasha, Alenteja, Estrélskeho pastierskeho psa, Španielskeho mastiffa, Šarplaninca, Leonbergera a Hovavarta. Ak sa spoločne pozrieme na tieto dve skupiny, tak prvým do očí bijúcim rozlišovacím znakom je farba. Prvá skupina je svetlej až bielej farby a druhá skupina je hnedej až vlkošedej farby. Sfarbenie týchto plemien je ich maskovaním, čo nám napovie odkiaľ pochádzajú. Skupinu, ktorá sa usadila v Taliankych Alpách často nazývame „Alpský mastiff“, z ktorého pochádzajú nielen Svätobernský salašný pes ale aj vyšľachtené plemená z viacerých rás ako moderný nemecký Leonberger či Hovavart. Vzdialenejší západný typ pastierskeho psa bol uznaný v Pyrenejách pod názvom „Pyrenejský mastiff“. Na juhu Iberského poloostrova to bol „Juhoiberský – pastiersky pes“, ktorý bol s kratšou sršťou a širšou škálou farebnosti ako jeho Pyrenejský bratranec. Na kastílskych hraniciach (Portugalsko – Španielsko) sa objavil v 12. storočí „Španielsky mastiff (predtým známi ako Mastín do Estremadura). Na Portugalskej strane bola migrácia pastierov závislá od čerstvej pastviny, ktoré sa rozprestierali od Duora – na severnom okraji až po Alentejo - na juhu. Niektorí tu našli uplatnenie ako strážny psy na veľkých majetkoch a farmách a druhí priamo v kopcoch obklopujúcich dedinku Castro Laboreiro na severnom okraji Portugalska, izolovaní od ostatnej časti krajiny tak zostali po celé stáročia v pôvodnej podobe. Takže keď veľký pastiersky pes počas vývoja krajiny prešiel do nížiny, stal sa z neho strážny pes, tak ako z Pyrenejského horského psa vo Francúzsku alebo z Kuvacsa v Maďarsku. V tomto novom prostredí, kde bolo o nich postarané takmer bez práce a namáhavého pohybu, začali prirodzene naberať na veľkosti. Takže napríklad v oblasti Alentejo – v nížine sa nachádzali väčšie pastierske psy ako rovnaké, ktoré pracovali po boku veľmi skromných pastierov v horách „Serra da Estrela“.
„Vývoj charakteristiky plemena“ Ak by sme to chceli správne nazvať, tak prvé veľké pastierske psy, ktoré žili v Estrélskom pohorí pred mnohými rokmi, by sme nemohli považovať za plemeno v takom slova zmysle ako to ponímame dnes. Dali by sa považovať za základný typ, z ktorého počas dlhých rokov vývoja vznikol súčasný Estrélsky pastiersky pes. V tých dávnych časoch a príslušných spomínaných lokalitách nikto ani nepočul nič o kontrolovanom čistokrvnom chove a nevedeli nič o seleckii šteniat v rámci posudzovania charakteristík. Tiež sa v tej dobe nepoužívalo na rozvoj plemena medzinárodné krytie, ale napriek tomu boli títo predkovia dnešných pastierskych psov veľmi drahí a žiadaní. Práve pôvodom odolnosti a všestrannosti dnešného „Estrélskeho pastierskeho psa“ bol jeho dlhoročný vývoj v rámci klimatických a pracovných podmienok. Bolo nevyhnutné aby bol jedinec veľký a silný, odolný voči počasiu a veľmi odvážny. Musel byť pri tom verný a oddaný, s ochotou nasadiť vlastný život pri ochrane pastiera a stáda pred útokom vlkov. Aj na jeho stavbe tela sa podpísala jeho práca. Pohyboval sa v horskom, veľmi ťažkom teréne, takže jeho chrbát bol svalnatý, kosti na nohách pevné, svalnaté a chránené veľkými odolnými vankúšikmi. V horských oblastiach bol často problém so stravou, takže si privykli na akúkoľvek stravu, samostatný lov ako aj niekoľkodenný pôst. Toto sa ale nikdy neodzrkadlilo na ich výkone v práci. Veľkosť týchto psov bola primeraná potrebe ich pohyblivosti v teréne ako aj obratnosti v prípadnom boji. Napriek ich vyššej váhe jedným z dôležitých charakteristických znakov bol temperament a pohyblivosť v teréne. Ich silná tlama s dlhými čelusťami a veľkými pevnými zubami, bola jednou s najväčších zbraní pri obrane proti vlkom. Jeho druhou ochranou bol hustý golier kože na krku s dlhou srsťou, ktorý chránil tepny proti prehryznutiu. Pastieri ich chránili veľkými kovovými obojkami s ostrými ostňami. Aj pri dnešných pastierskych plemenách môžeme pozorovať inštinktívny reflex keď je pes v ohrození, tak vždy stiahne uši dozadu, čím si ich aj minulosti chránili proti uchopeniu vlkom. Ak malo šteňa väčšie uši, pastier ich kupíroval, rovnako ako aj chvost. Na pôvodnom pastierskom psovi nesmeli byť žiadne možnosti uchopenia nepriateľom. Neskôr sa týchto zákrokov vzdali, lebo pochopili, že dlhšie ucho chráni hlavu psa pri prudkom vetre a dlhý chvost je pomocníkom pri manévrovaní pri veľkej rýchlosti. Na ochranu proti studenému a vlhkému počasiu mali hustú dlhú srsť s podsadou, ktorá ich chránila v zime proti premočeniu a premrznutiu a v lete bola vynikajúcim izolantom proti prehriatiu. Súčasný Estrélsky pastiersky pes si zachoval temperament, ktorý bol veľmi dôležitý na ochranu proti vlkom a dnes využíva svoju ostražitosť a nedôverčivosť ako strážny pes. Najprv ohlási ohrozenie cudzincom hlbokým štekaním a v prípade ignorovania jeho varovania votrelcom je pripravený aj na ráznejšiu akciu. Ihneď vycíti vaše správanie voči cudzincovi a ak je vítaný zmení k nemu svoj postoj, ale nevzdiali sa od pána a neustále sleduje pohyb návštevy. Je veľmi oddaný celej rodine a chráni ich spolu so všetkými zvieratami na dvore. To je tiež pozostatok z minulosti, keď bol úplne závislý na svojom pánovi počas dlhých mesiacov v horách. Je úžasné, že dnešný Estrélsky pastiersky pes má vrodený inštinkt na ochranu a stráženie, ktorý nie je treba žiadnym výcvikom rozvíjať.
ŽIVOTNÝ ŠTÝL A VÝBER NA CELÝ ŽIVOT Pred 50-timi rokmi každý kto sa rozhodol kúpiť si veľkého psa mal určite k dispozícii aj veľký priestor, kde mal pes vyrastať a žiť. Ak žili na malom priestranstve, tak nebolo čo strážiť, takže im stačil malý pes na ohlasovanie. Malý priestor stačí aj niektorým veľkým ale statickým plemenám, v prípade, že máte dosť času na prechádzky, ale Estrélsky pastiersky pes od svojich prvých rokov až po posledné dni svojho života je veľmi agilný a chovať ho v byte alebo na malom dvore by bolo voči nemu bezcitné a po všetkých stránkach problémové. Popri potrebe veľkého priestoru mu už k šťastiu treba len pozornosť pána a jeho prejavy citu, ktoré bude s láskou a oddanosťou opätovať. Od 5-tich mesiacov si prirodzene vyberie jednu pre svoj budúci život najpodstatnejšiu osobu, voči ktorej jeho emocionálna závislosť bude veľmi silná. Nie je možné ho nechať zapustiť korene, sľúbiť mu oddanosť a potom ho predať! Je to záväzok a partnerstvo na celý jeho život!!! Napriek svojej obrovskej náklonnosti k pánovi, nikdy nie je doterný, naopak má trochu problém s vyjadrovaním svojej lásky klasickým „psím“ spôsobom. To však neznamená, že by chcel byť v úzadí, ale stačí mu príležitostné potľapkanie a láskavé slovo. Nie je vhodné ho umiestniť mimo obytnej časti ani ho zatvárať do koterca, kvôli jeho silnej potrebe strážiť a ochraňovať celú rodinu. Musí byť voľný s možnosťou rozhodovania sa pri riešení situácií s ohrozením. V prípade viacerých psov rôznych plemien v jednom teritóriu vždy zvíťazí pôvodná sila starého plemena (Estrelák) popri novým genetickým zmesiam vo vyšľachtených plemenách (Leonberger). Na základe toho sa vždy stane jedinec pôvodného plemena ALFA (vodca) samicou alebo samcom vo svorke, lebo má zachovaný silný obranný inštinkt a nedotknutý reprodukčný základ. Tomu sa vďačne podriadi každý jedinec (aj väčší aj starší) vo svorke za účelom ochrany samého seba. V prípade svorky jedného plemena (Estreláka) je vodcom ALFA samica práve kvôli vyvinutejšiemu ochrannému inštinktu a schopnosti reprodukcie – zachovanie rodu. Dôležitou otázkou pri výbere Estreláka je aj finančné zázemie budúceho majiteľa. Bez ohľadu prvotného vkladu (cena šteniatka) sú budúce výdaje na zdravý rast a chov každého veľkého plemena dosť vysoké. Treba počítať s pravidelnými očkovaniami na ochranu šteniatka ale aj dospelého psa, ako aj s kvalitnou stravou s optimálnym podielom vitamínov a minerálov, takými dôležitými pre rast a plnohodnotný život pastierskych plemien. Nemalý nákladom sú aj poplatky za výstavy, bonitáciu a následne na to na zabezpečenie kvalitného chovu. 
CAO DA SERRA DA ESTRELA – AJ NA SLOVENSKU DOMA! Šteniatka – sestričky – ISIS a HESTIA boli dovezené na Slovensko 16.10.2007 z najlepšej, najstaršej a najznámejšej chovnej stanice plemena CAO DA SERRA DA ESTRELA - DA QUINTA DE S. FERNANDO, ktorá sa nachádza v srdci Národného parku v prapôvodnom Estrélskom pohorí v Portugalsku. Toto pôvodné plemeno v týchto miestach pracovalo pred stáročiami tak ako aj dnes, spolu so stádom oviec a kôz a svojim pánom – pastierom. Oficiálny štandard plemena uznaný FCI je platný na všetkých medzinárodných výstavách od 8. mája 1977. Niekoľko dôležitých informácií zo štandardu, podstatných pri výbere plemena: Farba: srnčia hnedá až po mahagón s možnosťou bielych a čiernych znakov, vlkošedá a žíhaná – vždy čierna maska. Srsť: krátka a dlhá mierne hrubá s podsadou Výška: pes – 62 – 72cm, suka – 62 – 68cm (4cm + - ) Váha: pes – 40 – 50 kg, suka – 30 – 40 kg Charakter: Je veľmi závislý na svojej rodine (svorke) a na kohokoľvek cudzieho vždy pozerá s nedôverou. Je oddaný, milujúci deti ale aj odhodlaný položiť svoj vlastný život na ich ochranu proti votrelcovi. Nebezpečie hlásia hlbokým štekaním, po ktorom nasleduje nástojčivé a agresívne odhováranie cudzinca k ďalšiemu pohybu. Ak napriek jeho upozorneniam bude porušená hranica stráženého teritória, je odhodlaný k útoku. ISIS – vlkošedá fenka a HESTIA – srnčia hnedá pálená s čiernou majú svoj domov zatiaľ v Bratislave. V prípade záujmu o ďalšie informácie o plemene môžete kontaktovať ich majiteľku – Andrea Chybová – 0903801703 – stredask@centrum.sk, ktorá je tiež poradcom pre výber plemena a následným výchovným poradcom šteniatka a dospelého psa. Po telefonickom alebo mailovom dohovore je možné aj osobné stretnutie spolu s fenkami.
 CONFITEOR Ďakujem: Mojej najväčšej láske, partnerovi a jedinému skutočnému priateľovi Rudkovi, za to že mi ako jediný v mojom doterajšom živote vytvoril priestor pre moje sny, že mi podal pomocnú ruku pri ich realizácii a že sa stal mojim prvým žiakom, čím mi veľmi pomohol rozvinúť vlastné vedomosti a schopnosti. Mojej mamičke a babičke, že ma podporili aj keď nevedeli pochopiť význam a cieľ môjho sna a že mi pomohli v každej situácii, čím mi vydláždili cestu k cieľu. Mojej dcérke Katke (23), že bola najlepším poslucháčom mojich plánov a keďže vedela o čom hovorím, dokázala udržať môj zápal pre vec a znovu a znovu rozdúchať oheň túžby a nádeje, ktorý pomôže mnohým ľuďom a ich priateľom psíkom. Mojej dcérke Rebeke (2) za to, že mi ukázala aká môže byť súhra a láska medzi človekom a zvieraťom (psom) jednoduchá a hlboká, že stačí len úprimne milovať a cítiť túžby a potreby toho druhého a že vôbec nemusí byť ten starší učiteľom. Mojej najlepšej kamarátke Cynthii (fenka Leonbergera), ktorá mi otvorila cestu za poznaním jej duše a pomohla pochopiť, že priateľstvo a vzájomný rešpekt je viac ako hrubá sila a strach. Ukázala mi ako sa dá robiť výcvik hrou sprevádzaný radosťou oboch zúčastnených a že spolunažívanie dvoch rovnakých (váha a výška) aj keď tak veľmi odlišných bytostí môže byť plné radosti, porozumenia a lásky. Mojej najlepšej učiteľke Gyn, ktorá mi vždy ochotne odovzdáva svoje vzácne skúsenosti z oblasti kynológie – od šteniatka až po dospelého jedinca, ako aj z oblasti vzťahov a zákulisia výstav a posudzovania na nich. Ona sama pôsobila dlhé roky ako posudzovateľ na medzinárodných výstavách a odchovala desiatky generácií šampiónov. Celý čas žije so mnou v mojom sne a bude stáť pri jeho realizácii po mojom boku. Najlepšej dlhoročnej chovateľke najúžasnejšieho plemena na svete „Estrélskeho horského psa“ , ktorá mi veľmi pomohla založiť jeho chov na Slovensku, vychovala najlepšie šteňatá, ktoré sme priviezli a odovzdala mi počas úžasného pobytu u nej doma, v krajine pôvodu v Portugalsku, všetky chovateľské skúsenosti a rady k úspešnému chovu na Slovensku. Ale najviac ďakujem ( „in memoriam“) p. Rudolfovi PRIELOŽNÉMU – medzinárodnému posudzovateľovi mnohých plemien a dlhoročnému chovateľovi Francúzskeho buldočka a priateľovi – ktorý mi pred 25. rokmi otvoril dvere do „sveta kynológie“ a zasvätil ma do krásnych tajomstiev chovu najlepšieho priateľa človeka „PSA“. Naučil ma ako ho milovať, ako sa vzájomne rešpektovať, porozumieť si a tým vytvoriť vzájomné bezproblémové a šťastné spolužitie dvoch rovnocenných partnerov „človeka a psa“.  Autor: ANDREA CHYBOVÁ – Slovenská republika stredask@gmail.com, 00421/903801703 |
